Basnicky.sk

Z toho množstva otázok a myšlienok ma už bolí hlava,
možno nie som pre teba tá pravá.
Mojmu srdcu to však jedno je, po nikom inom netúžim,
smomienkam a myšlienkam na teba sa márne bránim.

Naša láska veľká, no krátka bola,
skončil si to skor, než som pochopiť mohla,
prečo ľúbiť si ma zo dňa na deň prestal?
Za čo ma kto tak kruto potrestal?

Moj stražny anjel mi obrovské šťastie zoslal,
tvoju podobu mu dal,
no potom mi ťa zrazu vzal.

Čo som komu urobila?
Čím som si to u teba pohnojila?
Samé otázky, množstvo otázok, všetky nezodpovedané
odpovede sú v nedohľadne.

Prečo ma už neľúbiš?
a po mojich bozkoch viac netúžiš?
Ja ťa ľúbim stále viac a viac,
o mojej túžbe po tebe nehovoriac.

Vďačím ti za najkrajšie obdobie svojho života,
milujem ťa stále, a to nie je hriech, ale choroba.
Škoda, že to trvalo iba 10 týždňov,
bol si pre mňa chalan snov.

No aj z toho najkrajšieho sna sa raz prebudíme,
a speť do krutej reality sa vrátime.
Rozprávka to však byť nemohla,
pretože sa štastne skončiť zabudla.

Na konci tejto lásky stoja dvaja osamelý ľudia,
dievča smutné, ktoré myšlienky na teba zo spánku budia.
Oči som si pre teba vyplakala,
no silu zabudnúť na teba som nenašla.

Láska, bolesť, krivda, sklamanie,
moje pocity sú na zbláznenie.
Do trápnych básni a veršov si srdce vylievam,
už s tých myšlenok pomaly zošalievam.

Viem, že svoje city ovládať nedokážeš,
za to, že si ma ľúbiť prestal nemožeš.
No čija je to potom vina?
Žeby moja?
túto otázku som si aspoň stokrát položila,
a myšlienkami na teba som dušu svoju trápila.

Kde sa stala chyba povedať nedokážeš mi,
no mne to už povedal niekto iný.
Prečo tvrdil si, že nevieš, keď dovod poznáš,
odvahu povedať mi pravdu nemáš.
Dozvedieť sa to od iných to vždy viac bolí,
človek sa cíti zradený a oklamaný.

Praješ mi, aby som si našla niekoho, kto si ma zaslúži,
a nemyslíš pri tom na to, že moje srdce len po tebe túži.
Tvoje prianie je mojmu srdcu totálne ukradnuté,
aj keď to čo si spravil bolo kruté.

Vraj mi nikdy neublížiš si sľuboval,
a aj iné krásne drísty si mi nakecal.
Máš u mňa mínus za tie drísty,
vravela som ti, že tým si nemožeš byť istý.
Sľuby sú pekné, no majú sa plniť,
preto viac nesľubuj nikomu to, čo nemožeš splniť.

Lásku si stráž,
je to to najcennejšie, čo máš.
Ty na to však kašleš,
a človeka, ktorý ťa ľúbi odkopneš.

Dúfam, raz rozum dostaneš,
a svoje srdce mi znova venuješ.
Iste to tak skoro nebude,
veď láska a čakanie zákerné je.

Že ma už nikdy ľúbiť nebudeš moj rozum vie,
no v mojom ubolenom srdiečku malá nádej aj tak tlie...